Tentokrát nás neodradila ani predpoveď počasia, však snehové podmienky boli výborné, a prechodu na domácej pôde sme sa premiérovo zúčastnili v trojici, s plánom absolvovať kratšiu 14 kilometrovú trasu. Výhodou je, že ku štartu to máme peši od dverí len kúsok, na chatu Kuzmínovo sme dorazili za pár minút. Tu sme sa stretli ešte s Romanom a Dušanom, a v tejto veselej 5-člennej zostave sme absolvovali celý prechod.

Trasa prechodu sa začala zostra – najdlhším stúpaním prechodu, až na vrch Kuzmínovo (688m). Tu sme sa poriadne zahriali, a obdivovali výhody nových pásov, ktoré na svojich Perúnoch testovala Anna. Nasledoval príjemný zvlnený úsek, kde zjazdy, ktoré boli tak akurát, striedali mierne stúpania, a čoskoro sme ostatných účastníkov nechali ďaleko pred sebou. Lesy vystriedali lúčne hrebene, ale výhľady sa vzhľadom na oblohu zatiahnutú nízkou oblačnosťou nekonali.

Na občerstvovačke už horela vatra, spravili sme si krátku pauzu, a po čaji s rumom sme pokračovali smerom na najvyšší bod prechodu – Hrádok (718m). Kúsok pred vrcholom sa oddeľovala dlhšia trasa smerom na Komjatnú, a ja som spoznal miesta ktorými som už toľko krát prechádzal na bicykli.

Pod Hrádkom sme sa ešte na krátko zastavili pri monumente na hranici chotárov, a vyrazili späť na Dolný Kubín. Na krátkom úseku sme sa vrátili na pôvodnú trasu, ktorú sme absolvovali smerom na Hrádok, a pri vatre sme odbočili doľava, smerom na Oravskú Porubu. Tu sme na obrovských lúkach absolvovali fantastický zjazd, ktorý mal jedinú chybu – bez okuliarov sme ho išli v silnom vetre a snežení prakticky naslepo, takže to bola celkom zábava – myslím, že nikto z nás nevidel kam vlastne ide.

Oravskú Porubu sme obišli popri lyžiarkom vleku, a zvyšky našich síl preverilo posledné strmšie (ale krátke) stúpanie pred lesmi pod Kuzmínovom, kde sme sa napojili na rannú trasu, ktorá nás priviedla naspäť na chatu. Ku koncu sa nám za chrbtom začali objavovať „nevedno odkiaľ“ ďalší bežkári, a podľa toho ako fučali sme nadobudli podozrenie, že išli z dlhšej trasy.

GPS nám na chate ukázalo približne 14,5 km a 400 výškových metrov (GPX súbor je k dispozícii na stiahnutie). Vyrazili sme takmer presne o 9:00 a do cieľa dorazili celkom hladní približne o 13:00, takže nám kratší okruh rekreačným tempom trval takmer presne 4 hodiny. Účasť tentokrát prekonala stovku, ale prechod mal veľmi príjemnú „komornú“ atmosféru. A záverečný guláš bol veru vynikajúci! Na chate sa už veselo spievalo, a do jedálne sme sa síce nepomestili, ale vychutnali sme si ho v altánku – aj tak sme boli naobliekaní a zahriati.

Pre troch členov našej skupiny to bol prvý bežkársky prechod vôbec, a myslím, že sa im všetkým páčil. Ďakujeme organizátorom, a veríme, že o rok sa uvidíme opäť. Nezabudnite si pozrieť aj fotogalériu Jána Sopúcha.