Kto by sa bol nazdal, že tejto zimy nebude snehu? No stalo sa, a tak bez snehu bolo aj naše zázrivské “kopŕcaňä” – mimochodom veľmi ťažko vysloviteľné slovo pre tých, čo nie sú socializovaní so zázrivským nárečím 😛 Napriek tomu, že sneh bolo vidieť len vo Fatre, jedna účastníčka si doniesla aj lyže, ale zrejme len ako rekvizitu.
Pokračovať v čítaní
Domáci prechod som si nemohol nechať ujsť, a Roman s Dušanom ma tentoraz nahovorili, že by sme mohli skúsiť absolvovať kratšiu, 14 kilometrovú trasu bežecky. Nikdy som nebehal, ale prečo to neskúsiť takto, keď už túto zimu niet snehu?
Oravská Poruba, sobota, prvého februára 2014. Mierne zamračené. Červená trasa, slabých 15 kilometrov. Priemerná teplota o 15°C vyššia (ba aj viac) než pred týždňom vo Vyšnom Kubíne. Organizácia, značenie, kapustnica – na jednotku! Aj tak by sa dal zhrnúť aktuálny ročník prechodu Šiestimi chotármi.
Morálka v sobotu ráno síce klesala rovnako ako ortuť v teplomeri, ale keď som už bol vychystaný, povedal som si, že napriek hroziacemu rozpadu partie pôjdem aj sám. Predsa len, dlhšie sa mi už na sneh čakať nechcelo, keďže som tento rok ešte neabsolvoval žiadny prechod. A Roman sa nado mnou nakoniec zľutoval, takže partia bola zachránená!
S menším váhaním sme sa nakoniec v piatok večer rozhodli tradičnú bodku za sezónou prechodov – Horizont Erdútky – absolvovať aspoň vo výrazne oslabenej zostave – iba ja s otcom. Ostatní vymetali komíny, svedčili na svadbe, alebo sa školili. Meteogram síce sľuboval teplo, zamračené, ale s minimom prehánok, tak prečo nie? A veru dobre sme urobili!
Kopŕcaňä sme absolvovali až v 8-člennej partii, a napriek tomu že ide opäť o akciu na domácej pôde, pre všetkých z nás to bola tento rok premiéra. Trasa viedla terénom známym z letných prechádzok, ale odhalila nám po prvý krát svoju zimnú tvár. A veta „trať je ľahká, má 12 kilometrov„, ktorá zaznela počas organizačných pokynov pri štarte, rezonovala v našich mysliach počas prechodu ešte veľa krát.
Na nádherných lúkach v okolí Malatinej sme už minulý rok bežkovali, rozhodli sme sa teda zúčastniť aj 12. ročníka prechodu Malatinskou magistrálou. Preventívne sme vyrazili trochu neskôr, aby sme rýchlejších neblokovali, ale pri tohtoročnej účasti to vôbec nepomohlo a bežkári sa zo štartu valili aj polhodinu po plánovanom ukončení registrácie.
Tentokrát nás neodradila ani predpoveď počasia, však snehové podmienky boli výborné, a prechodu na domácej pôde sme sa premiérovo zúčastnili v trojici, s plánom absolvovať kratšiu 14 kilometrovú trasu. Výhodou je, že ku štartu to máme peši od dverí len kúsok, na chatu Kuzmínovo sme dorazili za pár minút. Tu sme sa stretli ešte s Romanom a Dušanom, a v tejto veselej 5-člennej zostave sme absolvovali celý prechod.
Meteorológovia sľubovali slnečný víkend, a tak som sa tento rok pridal ku otcovi, sestre, a Rišovi, a v sobotu ráno sme sa vybrali do Vyšného Kubína. Vyrazili sme medzi poslednými okolo pol desiatej, a hneď v najdlhšom stúpaní prechodu mi Rišo ufujazdil, len tak sa za ním zaprášilo. Ranné mraky sa pomaly roztrhali, a nad vrcholkami stromov sa týčil vrchol Choča. Namiesto kochania sa okolitými krásami som však uháňal, čo mi sily stačili, za strateným parťákom, a závidel oddychujúcim skupinkám popíjajúcim rôzne tekutiny.