S menším váhaním sme sa nakoniec v piatok večer rozhodli tradičnú bodku za sezónou prechodov – Horizont Erdútky – absolvovať aspoň vo výrazne oslabenej zostave – iba ja s otcom. Ostatní vymetali komíny, svedčili na svadbe, alebo sa školili. Meteogram síce sľuboval teplo, zamračené, ale s minimom prehánok, tak prečo nie? A veru dobre sme urobili!

Tento víkend by totiž predpoveď počasia určite najradšej reklamovala veľká časť populácie. Ranná cesta do Lesnej síce nevyzerala veľmi sľubne – zamračené, hmla, mrholenie – presne ako v predpovedi. No na trati sa krátko pred jedenástou oblaky z ničoho nič roztrhali, objavila sa modrá obloha, a nakoniec slnko pieklo tak intenzívne, až môj čierny teplomer ukazoval 29 °C – úplná jarná idylka.

Začiatočný úsek trate bol tentokrát vedený ináč než po minulé roky – po novom cyklochodníku, ktorý vedie v miernom klesaní lesom, kopírujúc Bielu Oravu. Po prekročení cesty sa už pokračovalo tradične lúčnym hrebeňom až na Kohútik. Otec absolvoval už asi 7 ročníkov, pre mňa to bola len tretia účasť, ale trať sa mi zdala upravená ešte lepšie než minulé roky – upravená ratrakom v naozaj luxusnej šírke.

Po zábavnom zjazde z Kohútika, ktorý preveril schopnosti nejedného bežkára, a prechode Bučinou, nasledoval úsek vedený priamo po zjazdovke až ku prvej občerstvovačke. Len tak tak sme stihli posledné šišky, našťastie čaju aj rumu bolo dosť, a tak aj po hrozivom incidente s lietajúcim lavicostolom sme dostali náhradný (ten prvý skončil na svetri, batohu, nohaviciach, atď).

Horizont Erdútky asi ako jediný prechod zahŕňa aj zvezenie sedačkovou lanovkou, ktoré robí bežkárom väčšinou problém.Obsluha je našťastie ale trpezlivá a veľmi zhovievavá. Lanovka sa teda každú chvíľu zastavuje, kým sa bežkári dvíhajú pri nástupe spod sedačiek, alebo pri výstupe zachraňujú pred spiatočnou cestou po neúspešnom zoskočení. My sme to tentokrát zvládli našťastie bez pádu, aj vďaka pomoci lyžiara, ktorý si k nám prisadol, a trochu sa čudoval množstvu bežkárov všade naokolo.

Trať odtiaľto pokračuje a jej dlhšia časť na bežkárov ešte len čaká, my sme si však pri kostolíku oddýchli, a pokračovali späť cez Bučinu skratkou, ktorá nás teleportovala priamo do centra, na výbornú kapustnicu s ešte lepšou klobáskou. Stolovanie opäť s taniermi, príbormi, a dokonca aj s obsluhou – ako neskôr vysvitlo, priamo od pani organizátorky, ktorú som, dúfam, príliš nezdržal od roboty. 🙂

Záznam trasy, ani výškový profil tentokrát neprikladám, keďže sme absolvovali len necelých 12 kilometrov, ale som rád, že sme sa napriek nevábnemu rannému počasiu vybrali zakončiť sezónu práve do Oravskej Lesnej. Zapísaných účastníkov prechodu bolo takmer 700, a predpokladám, že celkové číslo bolo určite ešte vyššie. Takže ďakujeme organizátorom, a už teraz sa tešíme na budúcu sezónu.