Domáci prechod som si nemohol nechať ujsť, a Roman s Dušanom ma tentoraz nahovorili, že by sme mohli skúsiť absolvovať kratšiu, 14 kilometrovú trasu bežecky. Nikdy som nebehal, ale prečo to neskúsiť takto, keď už túto zimu niet snehu?

Po registrácii a štartovacom čaji sme síce videli, že väčšina účastníkov sa vybrala po zjazdovke priamo nahor, popod chátrajúci vlek, my sme si ale hrdinsky zvolili klasickú bežkársku trasu (po ceste lesom), žiadne skratky. Išli sme naľahko, bez všetkého (aj bez vody), však pri občerstvovačke sa predsa napojíme. Ak si chcete pozrieť, ako trasa Trnkobrania vyzerá počas skutočnej zimy, nakuknite aj do minuloročnej reportáže.

Po vystúpaní na vrchol zjazdovky (a krátkom vydýchnutí) v pokluse pokračujeme hrebienkom na Vrchy (651 m) a potom lúkami s výhľadmi na všetky strany. Cestou míňame vysmiatych turistov, ktorí sa čudujú čo nás to napadlo. Pri občerstvovačke ešte nikoho niet, ideme teda ďalej na otočku pri Hrádku. Kocháme sa výhľadmi na Veľký Choč, Malú Fatru a široké okolie – počasie je výborné – príjemne teplo, spoza oblakov vykukuje slnko, prakticky bezvetrie, a zmizli aj posledné zvyšky snehu, ktoré tu boli ešte pred týždňom. Na spiatočnej ceste opäť skúšame šťastie pri občerstvení, vatra už horí, ale rum zdvorilo odmietame – vody sa nám zažiadalo. Nič sa nedá robiť, nejako to musíme zvládnuť aj bez nej.

Odtiaľto už pokračujeme úplne sami. Musím zhodiť bundu a vyhrnúť rukávy, tak mi je teplo. Výhľady sú nádherné, blata postupne pribúda, pri Oravskej Porube na mňa prichádza kríza. Skúšame alternatívnu trasu. Nebol to dobrý nápad. Končíme na blatistej zvážnici nad hlbokým jarkom a kúsok sa vraciame. Chalani ma motivujú. Našťastie mám dlhé hnáty, a chvíľami im so svojim dlhým krokom stačím, takže môžem beh striedať s rýchlou chôdzou. Nejako sa prekonám, a po jednom kŕči do cieľa pri chate nakoniec dobiehame po 2 hodinách a 20 minútach ako prví krátko po 11h. Keďže sme dorazili takto skoro, na guláš sme ani nečakali (bol naplánovaný na 12:00) akurát sme sa konečne výdatne zaliali čajom a vodou.

Bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť, aj keď som večer chodil ako káčer – zradili ma lýtka. Myslím, že fanúšikom behu sa asi nestanem, ale som rád že som to vyskúšal, bola to zaujímavá zmena. Podľa GPS merala naša absolvovaná trasa približne 14,5 km a nastúpali sme necelých 400 m (GPX súbor na stiahnutie). Nemôžem nespomenúť Tomáša Točeka, ktorý vyrazil 10 minút pred nami, a dorazil asi 10 minút po nás – absolvoval pritom dlhšiu, možno 25 kilometrovú trasu!

Prechodu sa napriek nedostatku snehu zúčastnilo 58 registrovaných turistov, a myslím, že nikto neľutoval – počasie bolo ako stvorené na prechádzku na čerstvom vzduchu. Nezabudnite si pozrieť aj fotogalériu Jána Sopúcha.

Ďakujeme a tešíme sa o rok, snáď opäť na bežkách!