Kto by sa bol nazdal, že tejto zimy nebude snehu? No stalo sa, a tak bez snehu bolo aj naše zázrivské “kopŕcaňä” – mimochodom veľmi ťažko vysloviteľné slovo pre tých, čo nie sú socializovaní so zázrivským nárečím 😛 Napriek tomu, že sneh bolo vidieť len vo Fatre, jedna účastníčka si doniesla aj lyže, ale zrejme len ako rekvizitu.
V sobotu 1.marca už od rána behali “rezníci” okolo zakáľačky, a chystali pohostenie pre všetkých, čo sa mali zúčastniť programu toho dňa; pretože okrem kopŕcaňä sa turistov po zázrivských vŕškoch, sa po zázrivských dolinách kopŕcali aj fašiangové masky. A ktorýsi sa dokopŕcali až do rána – ale to už je o inom 🙂

Trasa viedla od starého kostolíka na Grúne, odtiaľ na hrebeň Javorinky, naspäť dole na Jedľovinku a do dediny. Krátka trasa sľúbila skorý návrat. Keďže autor tohoto príspevku ešte fotil kuchárov okolo hrncov, šiel na trať posledný, ako zberač odpadlíkov – zobral som teda so sebou aj posledných oneskorencov. Zišli sme sa malá partia, a niektorí boli veselo poobliekaní 🙂

Nad Grúňmi sme dobehli tých, ktorí šli len na krátku trasu, a postupne sme prešli ponad Grúne, poobzerali staré chalúpky a usadlosti. V lese sme po našich predchodcoch našli ohnisko, na ktorom sme si opiekli slaninku; a pokračovali ďalej po starostlivo vyznačenej trase.

Na hrebeni sme stretli partiu turistov z nejakého klubu, ktorí sa nad nami čudovali, odkiaľže sme sa tam len takíto nabrali (jedna členka našej partie mala kufor, pretože vlastne šla do Ameriky). Snehu pribudlo, bola ho už súvislá vrstva – pri pohľade z výhľadových miest smerom na sever a západ nám však bolo jasné, že ani posledný prechod sezóny – o týždeň v Erdútke, nebude na lyžiach.

Javorinku sme pretraverzovali chodníčkom, ktorý som ani ja nepoznal, a zišli nazad na Grúne. V lese bolo snehu dosť, ale aj ľadu, no na lyže by to bolo trápenie. Aspoň sme sa v tom snehu poprechádzali, naše psíky sa tam ponaháňali, my sme si postavili snehuliaka, zviezli sa na kufri, obhadzovali sa snehom, obdivovali zamrznuté mláky – a zrejme to bola rozlúčka s posledným snehom tejto sezóny.

Na Jedľovinke nás čakala časť partie s ďalším ohníkom, s deťmi, psami, korbáčikmi a zas inakšou pálenkou, akú sme mali my. Po čase sme zbehli dole do dediny, kde sme už pri muzike našli tých, čo prišli pred nami. Organizátori nás pekne pohostili polievkou, pitím, pospytovali sa nás, ako sa nám šlo. Plynule sme sa dostali do fašiangového programu, ktorý v noci pokračoval zábavou so živou hudbou, až do rána.

Chcem poďakovať všetkým, ktorí sa pričinili: organizátorom – členom združenia Turizmus a zamestnancom obce Zázrivá, všetkým dobrovoľníkom a samozrejme aj účastníkom. Pevne verím, že sa v zdraví zídeme aj na ďalšom ročníku – a najlepšie na našich obľúbených drevených lyžiach 🙂

Jozef Jurík